Dňa 4. februára 2024 v Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici, kde je zriadené prírodovedné pracovisko Stredoslovenského múzea, sa stretli odborníci na hmyz, ktorí sa venujú entomológii a to z rôznych kútov Slovenska. Prišli sa pozrieť na nevšednú výstavu, na ktorej bolo nielen čo obdivovať, ale aj sa niečo dozvedieť o najväčšom knižnom projekte všetkých čias. Po prvýkrát bolo vystavené kompletné dielo Veľké motýle sveta, ktoré postupne vychádzalo v prvej polovici XX. storočia a to v troch jazykových verziách: v nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku.
Autormi výstavy boli Tomáš Kizek, Karol Kříž a Michal Zachar, kurátorkou Renáta Kapustová a realizátorom bolo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici.
Účastníkov na pôde Stredoslovenského múzea privítali a výstavou sprevádzali Renáta Kapustová a Tomáš Kizek.
1.rad (zľava do prava): Vladimír Hemala, Ondrej Šauša, Ján Kováč, Michal Zachar, Daniel Široň
2. rad: Vladimír Turičík, Peter Muránsky, Martin Vecko, Martin Kšiňan, Matej Galko, Karol Šoltís, Martin Jagelka, Milada Holecová, Renata Kapustová
3. rad: Tomáš Kizek, Ján Černecký, Karol Likavec, Ján Rybár, Miloš Machálik, Jaroslav Kišš, Ivan Richter, Juraj Matejka, Pavel Tuček, Gustáv Virág, James Conrad Riepl, ??, Miroslav Kupec, Karol Kříž, František Belko, Zdenko Tokár.
Veru nie je známe, že by dielo Seitzovo niekedy bolo vystavené celé. V rámci predajných akcií antikvariátov príležitostne bývajú vystavené maximálne komplety niektorej z jazykových verzií, alebo len jednotlivé diely.
Toto dielo sa preslávilo nielen vďaka obrovskému rozsahu spracovaných motýľov, ale najmä ilustráciami motýľov v ich životnej veľkosti. Nebolo možné vystaviť všetky chromo-litografické tabule s vyobrazenými motýľmi. Aby to bolo možné, potrebná by bola jedna obrovská výstavná hala. Preto bolo nutné urobiť reprezentatívny výber tak, aby obsahoval druhy z rôznych čeľadí a rôznych zoogeografických oblastí sveta.
No, žiaľ, bolo to aj o tom, že dielo po úmrtí editora Seitza, aj napriek vynaloženému úsiliu vydavateľa Alfreda Kermena po druhej svetovej vojne, zostalo nedokončené. Hoci k palearktickým makrolepidopterám boli vydané aj suplementy, v ostatných biómoch sveta zostali najmä piadivky, ale aj mory na tú dobu poznania nedokončené.
V rámci výstavy sa uskutočnil odborný seminár; úvodné prednášky súviseli priamo s prácou Adalberta Seitza (T. Kizek) a o osobnostiach jeho autorského kolektívu (K. Kříž), ale tiež o chemickej analýze použitých farieb pri kameňotlači (M. Šoltís).
Ku kameňotlači sme sa ešte raz vrátili, tentokrát o postupnosti nanášania farieb vďaka zachovaným predlohám Zoufalových kresieb. Ten nám neskôr okomentovala kurátorka výstavy R. Kapustová a okrem toho bol k dispozícii pripravený filmový zostrih postupu.
Neboli opomenutí ani ďalší velikáni ilustrátorov v rámci bývalého Československa. Hlavný autor výstavy tu spolupracoval aj so Slovenskou národnou galériou a so Stredoslovenskou galériou, ktoré umožnili vystavenie kresieb národného umelca Maxa Švabinského.
Objav počas prípravy výstavy
A čo ten malý spoločný prvok – akýsi emblémik na chrbte každého zväzku knihy? Už počas realizácie výstavy bolo čírou náhodou zistené, že nejde o zmenšeného vidlochvosta, ale o skutočnú a tú istú veľkosť drobného motýlika, ako na kolorovanej tabuli podľa spoločnej rytiny druhu s vedeckým pomenovaním Himantopterus zaida.
Nechýbali ani interktívne hry pre deti, ktoré predstavila kurátorka výstavy – Renáta Kapustová.
Miestnosť pre deti oživila aj veľká maketa jasoňa červenookého od hlavného autora výstavy.
Popoludní sa uskutočnil zaujímavý blok prezentácií na rôzne témy.
Na spoločnej fotografi v úvode chýbala Ľudka Černecká hoci, ako vidíte, na prednáškach bola a aj nám povedala všeličo o pavúkoch. To, že pavúky nie sú hmyz, nevadí. Však ho do siete lovia ako my lepidomaniaci a aby prežili, musia byť oveľa rafinovanejší.
Takže v ďalšom bloku prezentácií to boli rôzne zaujímavé témy o cestovateľských zážitkoch počas dobrodružných výprav za hmyzom na Balkáne (M. Holecová), v Kazachstane (M. Machálik), a o parazitoidoch pavúkov (Ľ. Cernecká). Vyvrcholením podujatia bola filmová ukážka o našich druhoch motýľov od Martina Jagelku. Bol to pre nás zážitok pred premiérou v RTVS.
O preparované pestrofarebné exempláre motýľov sa v prvom rade postaral tretí autor výstavy – Michal Zachar, ktorého zbierky za palearkt láskavo doplnil Ivan Richter. Ďalšie ukážky preparovaných motýľov pochádzali z depozitáru Stredoslovenského múzea, konkrétne zo zbierky Roberta Lačíka.
Úplne na záver bola voľná diskusia. Účastníci sa zhodli na tom, že po dlhšej dobe to bola vydarená akcia v srdečnej atmosfére. A spoločne sa tiež zhodli, že by bolo dobré oživiť a obnoviť členskú základňu Slovenskej entomologickej spoločnosti. Padlo niekoľko návrhov. Zhoda bola v personálnom obsadení nového vedenia spoločnosti, ideálne mladými ľuďmi s organizačnými, jazykovými a počítačovými schopnosťami, a tak dopriať a ponechať zaslúžený priestor starším členom na zhodnotenie už nadobudnutých odborných skúseností.
Ďalšie informácie k výstave nájdete na:
Lepidománia profesora Adalberta Seitza v Tihányiovskom kaštieli
O 12 dní neskôr sa na výstavu prišli pozrieť aj pracovníci Slovenského národného múzea a popri tom študovať zbierky v depozitári. Druhý zľava je Vlado Janský, štvrtý je Jano Kautman a úplne vpravo je Vašo Kautman. Hoci sa na motýle nešpecializujú, výstava ich nadchla a prejavili o ňu záujem. Tak snáď sa ju podarí niekedy zopakovať vo väčšom rozsahu a vo väčších priestoroch aj v našom hlavnom meste.
Ostáva už len dodať, že z pohľadu návštevnosti bola Lepidománia vyhodnotená ako najúspešnejšia výstava za rok 2024. Počas dvoch mesiacov si ju prišlo pozrieť cez 2000 návštevníkov. Na svoje si prišli odborníci na motýle, umelci, tlačiari, módni návrhári, obchodníci – antikvaristi, ale aj žiaci, pre ktorých boli pripravené rôzne zážitkové vzdelávacie aktivity. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí výstavu podporili na priloženom letáku, hlavne pracovníkom Stredoslovenského múzea.