Autor článku: Karol Kříž

Veľmi známy a významný slovenský entomológ – koleopterológ, botanik, ľudový liečiteľ a štátny úradník – notár.
Jozef Laco sa narodil v rodine kováča Ondreja Laca dňa 14. apríla 1872 v Luborči (dnes mestská časť Nemšovej) v okrese Trenčín. Základnú školu navštevoval v rodisku. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1892 maturitou na gymnáziu v Trenčíne. Po skončení štúdií pracoval ako pomocný notár v Lednických Rovniach, kde získaval svoju prvú notársku prax. V roku 1896 sa stal vedúcim notárom v Bolešove, kde vykonával túto prácu až do roku 1913. V období rokov 1914 – 1920 pracoval v Trenčíne. V období rokov 1920 – 1923 bol vedúcim notárom v Trnovci nad Váhom a v rokoch 1924 – 1925 v Rači. Do Bratislavy prešiel v roku 1926, kde pracoval ako zástupca štátneho notára a neskôr ako prednosta mestského Matričného úradu. Od roku 1936 bol na dôchodku. Prírodné vedy, hlavne zoológia a jej odbor entomológia sa stali jeho veľkou láskou po celý život. Tento obrovský záujem o prírodu priviedol Jozefa Laca k aktívnej práci v rôznych spolkoch a prírodovedeckých organizáciách. V rokoch 1909 – 1911 zastával funkciu zástupcu tajomníka Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej v rokoch 1914 – 1915 bol členom výboru Muzeálneho spolku župy Trenčianskej.

Počas svojho pôsobenia v Bratislave sa snažil o ustanovenie Spoločnosti slovenského vlastivedného múzea, čo sa mu ako jednému zo zakladateľov aj podarilo. Od roku 1923 aktívne pracoval v prírodovednom odbore Spoločnosti Slovenského vlastivedného Múzea v Bratislave, kde od roku 1924 až do roku 1928 bol jeho predsedom. Neskôr ho múzeum poctilo hodnosťou čestného člena, čo bolo vo vtedajšom období veľmi veľkou poctou. Od roku 1930 bol členom Československej spoločnosti entomologickej. V rokoch 1921 až 1930 bol za Československú republiku uvádzaný v Entomologen Adressbuch A.Hoffmanna vo Viedni.

V entomológii sa Jozef Laco venoval hlavne štúdiu chrobákov. Ich zberom sa zaoberal už počas štúdia na gymnáziu v Trenčíne, kde bol jeho učiteľom známy prírodovedec profesor Arthur Petrogalli (*1850 – †1894). Počas svojej práce notára v Bolešove-Piechove sa naplno začal venovať systematickému výskumu chrobákov. Tu začala vznikať jeho rozsiahla zbierka chrobákov, ktorej sa venoval celý život a neustále ju doplňoval.

Jeho pôvodná zbierka pozostávala z asi 25 000 exemplárov chrobákov, pričom obsahovala asi 5521 druhov a foriem. Časť tejto zbierky venoval Zemědelskému múzeu v Bratislave a väčšiu časť do entomologických zbierok Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave. Táto zbierka Jozefa Laca reprezentovala v tom čase takmer úplnú entomofaunu coleopter Slovenska a obsahovala i druhy z Maďarska, Bulharska, Juhoslávie a Talianska, teda všetkých oblastí, kde Jozef Laco prevádzal svoje zbery hmyzu. Faunistický prieskum, ako i zbery a rôzne exkurzie prevádzal na mnohých lokalitách po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Na základe svojich entomologických výskumov publikoval niekoľko faunistických prác, v ktorých mnohými údajmi o výskyte chrobákov prispieval aj druhým entomológom. Najviac údajov o výskyte niektorých druhov chrobákov poskytol MUDr. Karolovi Brančíkovi (*1842 – †1915) pre zoznamy chrobákov Trenčianskej župy, ktoré Brančík v rokoch 1878 – 1910 postupne publikoval v Ročenkách Prírodovedného spolku župy Trenčianskej.

Entomologická zbierka Jozefa Laca je dnes uložená v Prírodovednom ústave Slovenského národného múzea v Bratislave.

Najzaujímavejšou prácou Jozefa Laca je súkromne vydaný spis:„Chrobákoveda“, ktorý bol vydaný v Bratislave v roku 1928. V tejto práci je komplexne zhrnutých niekoľko prác, ktoré vznikli v rozmedzí rokov 1919 – 1928.

Po svojom odchode do dôchodku sa Jozef Laco okrem entomológie venoval i botanike, hlavne štúdiu liečivých rastlín na vedeckom základe. Koncom svojho plodného života sa postupne plne preorientoval na štúdium tejto problematiky. Intenzívne študoval odbornú literatúru a sám zhromaždil obrovské množstvo informácií o účinkoch liečivých rastlín na rôzne choroby.

Jozef Laco zomrel dňa 1. septembra roku 1941 v Dolnej Súči, v okrese Trenčín počas pobytu u svojho syna Ladislava Štefana Laca, ktorý tam pôsobil ako rímsko-katolícky kňaz. Mal 69 rokov. Pochovaný je spoločne so svojim synom L. Š. Lacom na starom cintoríne vedľa kostola v Dolnej Súči.

Zdroje informácií o autorovi:

Anonym: 1932. Jozef Laco 60 ročný. Slovenská politika, 13(88) z 15. 4. 1932, p. 2.
Anonym: 1932. Jozef Laco 60 ročný. Slovensky denník Bratislava, 15(87) zo 14. 4. 1932, p. 2.
Kolektiv: 1932. Slovenský náučný slovník: diel 2: (E – M), Bratislava – Praha: Litevna, p. 282.
Anonym: 1936. Slovensky denník Bratislava, 19(234): zo dňa: 11. 10. 1936.
Kolektív: 1936. Reprezentačný lexikón Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Bratislava, Academia, p. 187.
Anonym: 1941. Čas. Slov. liečivé rastliny Bratislava 1(9): p. 237 – 239.
Jurkovič, M.: 1941. Pohrab Jozefa Lacu. Slovák, Bratislava 23(203) z 5. 9. 1941, p. 6.
Okali, I.: 1971. Múzeum Bratislava, Jozef Laco – 100 výročie narodenia a 30. výročie úmrtia, 16: p. 144 – 145.
Mikuš, M.: 1997. Jozef LACO, Ľuborčianský rodák. Významný entomológ a botanik. K 125. výročiu narodenia.
Mesto Nemšová: apríl 1997. 40 pp
Okáli, I.: 1997. Jozef Laco (1872 – 1941). In: Entomofauna Carpatica, 9: p. 63.
Kříž, K.: 2005. Dejiny a entomológia. Kto bol…?  Jozef Laco (Josef Laczo) (1872 – 1941). Bratislava, In: Entomol.magazín: Hmyz, IV(12): p. 26 – 29 + portrét + autogram + 4 far. obr.

BIBLIOGRAFIA – (čiastočná):
Laco, J.: 1928. Chrobákoveda. Vyšlo vlastným nákladom (litografia), 140 pp., Bratislava.
Laco, J.: 1931. Addimenta ad enumerationem Coleopterorum faunae Čechoslovakiae edita a Domino dr. Antonio Fleischer ex Brno. In: Sborník Prírodovedného odboru Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, 1924 – 1931: p. 49 – 57, Bratislava [In Latin].
Laco, J.: 1933. Ku kritike prof. MUDr. Zděnka Frankenbergera. Bratislava, 7: p. 359.