Gustáv Virág 70 ročný
Na novembrovom stretnutí pobočky SES v Banskej Bystrici sme spoločne oslávili 70. narodeniny Gustáva Virága, ktorý nás neraz obdaroval originálnymi darčekmi zo svojej umeleckej keramikárskej dieľne. No tentokrát bolo naším potešením, že sme ho mohli obdarovať aj my. Spoločným darčekom bola kobylka obrovská Siliquofera grandis, ktorú v našich podmienkach dochoval Michal Zachar. Jej veľkosť a tajuplný tvar, ktorý umocňuje kapucný štít, ostré hryzadlá a pílkovité nohy vyvolávajú nielen obdiv ale aj rešpekt. Výber nebol náhodný, hoci sme vedeli, že Gusto sa tejto skupine hmyzu nevenuje. Pre umelca, ako je on, môže byť inšpiráciou. Bez neho si stretávky nevieme ani predstaviť, vždy sa teší a prakticky nechýba na žiadnom stretnutí. Ako som spomenul, je známejší ako keramikár než entomológ. Veď aj on sám je hrdý na to, že bol posledným učňom u majstra Emila Majnholda. Ten mu po cenných základoch ponechával slobodu a nabádal ho k tomu, aby si vytvoril svoj vlastný „rukopis“. Ako vyučený umelecký keramik je dnes zaslúženým majstrom ÚĽUV-u. Robil Ľubietovskú keramiku a teraz tú originálnu Ľupčiansku. Tým, že po otcovi zdedil talent a techniky olejomaľby a súčasne je obdivovateľom motýľov, tak aj jeho keramické entomologické dielka hmyzu sú jedinečné. Neraz sú trojrozmernou ozdobou tanierov na stenách. Odrážajú jeho zmysel pre pôvab a detailné stvárnenie konkrétnych druhov. Je veľmi kreatívny. Nedávno nás ohúril motýlikmi formou odznakov, pohárikmi a pred Vianocami zvončekmi. Každý z nich mal originálny tón. Viac o jeho umeleckej tvorbe, ale nielen, sa môžete dozvedieť v repotáži „Prikrčený keramikár“ v týždenníku PLUS 7 DNÍ (č.50, 11.dec.2025). Tu priznáva, že keď s remeslom začínal, ako školák v roku 1963 navštívil vychýreného hrnčiara Jána Franka v Pukanci pri Banskej Štiavnici. A táto návšteva sa mu stala osudnou, keď z vypaľovacej pece majstra potiahol čútorku. Vraj len tak, zo žartu. Keď sa o mnoho rokov neskôr stretol so synom tohto hrnčiara, tak sa mu ku tejto krádeži priznal. Povedal mu, že jeho otec to zrejme nikomu nevyzradil, len možná najvyššiemu a všemohúci Boh si povedal „ukradol čútorku, tak bude celý život keramikárom“. A veru, ako sa ukázalo, najprv bol on tou poddajnou hlinou v rukách majstra, aby neskôr mohol byť tým, ktorý rozdáva skúsenosti a radosť ostatným.
Ako sa dostal k hmyzu a ako tento koníček začal rozvíjať ? Pomerne často spomína, ako spolu s bratom „Vladom“ (všetci ho tak volali, ale on bol krstený ako Valério) lovili spočiatku motýle a aby si „neliezli do kapusty“ tak sa neskôr dohodli, že Vlado bude zbierať chrobáky. No voľakedy nebol dostatok odborných publikácií ako nielen chytať, ale aj preparovať hmyz. Keďže bývali v Bratislave, ujal sa ich Ilia Okáli a keď prichádzali do Slovenskej Ľupče za babkou na prázdniny, tak viackrát zašli aj za Robertom Lačíkom do Banskej Bystrice, ktorý zbieral hlavne motýle. Ten keď videl ozajstný záujem a ich nadšenie tak sa im venoval. Gusto tvrdí, že Lačík mal veľmi precíznu preparáciu motýľov, naopak Okáli lepšie preparoval chrobáky a všakovaké cikády a cikádky. No a toto všetko bolo spojené aj so zážitkami, preto sme sa jedného dňa rozhodli, že Gusta navštívime u neho doma a niekoľko jeho spomienok zaznamenáme. Prerušil robotu a ochotne sa nám venoval.
Milý Gusto ! Neraz nám je ľúto, keď pútavo rozprávaš svoje zážitky a musíme ťa stopnúť, pretože by im nebolo konca… zakaždým sú to nové príhody. Skrátka ďakujeme ti, že si. Ceníme a považujeme si ťa nielen ako výnimočného umelca, ale najmä pokorného a súčasne zábavného človeka. Prajeme ti ešte veľa tvorivých dní v tvojej umeleckej dieľničke ale aj v objatí ateliéru krásnej slovenskej prírody a najmä tvojej lásky – jasoňa červenookého , zážitkov pri jeho fotografovaní a záchrane pre budúce generácie.
